Ako zvládnuť pasívne obžerstvo

Zobkáte a ani si pritom možno neuvedomíte, že vlastne jete. Možno by sa to dalo nazvať aj mechanické, bezmyšlienkovité jedenie. Spravidla to znamená energetické plus. Až pričasto celkom zbytočné.

 

 

 

Máte poruke vrecko solených arašidov? Je to obľúbená lahôdka ku televízii. Sto gramov má asi 2 500 kJ. Bežná veľkosť vrecka je 250 gramov. Neviem ako vy, ale ja som bez problémov zmárnil také vrecko za jeden večer. Čo za večer! Za pár minút. Tým som prijal dávku energie, ktorá stačí takmer na celý deň. Neprijal som to však ako jedlo. Len ako maškrtu, ktorá sa nezáväzne hádže do úst popri príjemnej debate s návštevou. Predtým som normálne jedol. Väčšinou ešte aj potom.

 

 

 

Hrsť arašidov má zhruba 40 gramov. Ilustráciu z tohto obrázku som najskôr odvážil a potom zjedol. Chutná ilustrácia. Energeticky to predstavuje 1000 kJ, je to 18 gramov tuku. Arašidy – najmä tie nesolené – sú chutná a vhodná potravina, ktorú však treba jesť opatrne. V malom množstve je zdravá a ak sa hýbete, niet dôvodu, prečo sa jej vyhýbať. Ale vráťme sa k téme článku.

 

Čím lepšie, tým horšie!

 

Čím viac vám nejaké jedlo chutí, tým je to horšie.

 

O to ľahšie, radšej a častejšie ho totiž budete chcieť papať.

O to menej sa možno dokážete ovládnuť, ak už okoštujete.

Len si predstavte, že by vám niekto chcel zakázať jedenie nejakej chuťovo menej výraznej potraviny. Trebárs čínskej kapusty. To by asi nebol veľký problém. Avšak také zemiakové lupienky sú chutná potravina. Kto ju má rád, bude nespokojný s faktom, že vhodné je celkom sa vyhnúť konzumácii.

 

Perpetuum mobile existuje

 

Aj keď fyzici vám budú tvrdiť niečo iné, my vieme svoje. Ak dáte do vhodnej nádoby pukance, ruka sama bude vykonávať pohyb. Sú potraviny, ktoré sa už vyrábajú tak, aby sa dali brať po troške.

 

Slané tyčinky.

Drobné keksíky.

Zemiakové lupienky.

Oriešky.

Bonboniéry.

Rôzne malé perníčky.

Vianočné pečivo.

Podobné dobroty sa sypú do misiek. Predpokladá sa, že každý si dá. Je toho dosť.

 

Tým že ich je veľa, vzbudzujú pocit, že si môžeme trochu dať.

Tým, že sú malé, myslíme si, že z jedného hryzu sa nič zlé nestane.

Obidva výroky sú pravdivé.

 

Z jednej lupienky sa vám nič nestane. (Fakt!)

Z jednej misky priberiete možno pár gramov. (V podstate nič sa nedeje.)

Z jednej misky denne môžete za rok pribrať niekoľko kíl. (Zbytočne.)

Práve toto je matematika, ktorá vytvára náš problém.

 

Právom bagatelizujeme zjedenie jedného kúska.

Nedať si druhý vyžaduje silné vôľové úsilie.

Preto jednoduchšie je nedať si ani jeden kúsok, ako bojovať s plnými ústami.

 

Čím koncentrovanejšie, tým horšie

 

Na týchto dobrotách je nepríjemná najmä koncentrácia energie v malom objeme potraviny. Náš žalúdok má určitý objem.

 

Ak zjete veľký kaleráb (pol kilový), takmer úplne vám to zaplní brucho. Energeticky ste v podstate na nule. Kaleráb obsahuje malú hustotu energie.

No ak si dáte čokoládu, či oriešky objemovo vo veľkosti kalerábu, zjete energiu potrebnú na niekoľko dní. Pocit sýtosti bude rovnaký, ale následky dramaticky odlišné.

V tejto dvojici informácií môžete nájsť aj riešenie:

 

Ako zjesť dobrotu tak, aby neublížila?

 

Ak veľmi chcete dať si niektorú z problémových potravín, spravte to takto:

 

Dajte si pohár vody a choďte inde, alebo do inej izby. Možno zabudnete, že ste chceli dobrotu. Nezabudli ste?

Dajte si najmenej štvrť kila zeleniny. Choďte ju jesť inde. Po zjedení už asi zabudnete, že ste chceli dobrotu. Nezabudli ste?

Teraz si dajte trocha tej dobroty. Po zelenine sa jej už do vás veľa nezmestí. Navyše zelenina spomalí vstrebávanie a zaistí že budete neskôr nejaký čas veľmi sýti.

A teraz, do kelu, poďte sem! Ako je možné, že ste stále mysleli na tú dobrôtku? Nemáte ju náhodou stále na očiach? Ak áno, tak to treba zrušiť. Nech sa to nabudúce neopakuje!

Ak po veľkom kalerábe (okolo 400 až 500 gramov je už dosť veľký) zjete sladkosť, glykemický index bude mimoriadne nízky. Trávenie bude značne spomalené. Po takom kalerábe zopár perníčkov nespôsobí žiadnu vážnu pohromu. Viac ich nezjete, pretože nebudete vládať. Bez kalerábu by ste ich zjedli ľahko aj celé štvrťkilové vrecko.

 

 

 

Nie, nechcem vás nahovárať, aby ste sa živili kalerábmi a perníkmi. Je to len recept, ako si občas dopriať aj "zakázanú" potravinu a minimalizovať škody. Ak už nedokážete inak a musíte si ju dať.

 

Zjedením zeleniny sa nasýtite a je šanca, že vás prejde chuť.

Napchatím brucha pomocou zeleniny si spôsobíte niečo ako gastrickú bandáž žalúdka. Dobrôt sa vám veľa už nezmestí.

"Rozriedením" energie sa znížia metabolické následky jedenia sladkostí. (V tomto zmysle aj slané tyčinky sú sladkosť. Múka má vysoký glykemický index.)

To, plus trocha pevnej vôle a malo by to byť OK. Ale ešte pár slov o vôli.

 

Rizikové potraviny vo vašej blízkosti a únava

 

Pri svalovej práci poznáme únavu všetci. Predstavte si, že by som vás požiadal, aby ste predpažili ruky a držali v nich napríklad fľašu minerálky. Chvíľu by to nebol problém. Pár minút držať v predpažení nejaké kilo by už však problém bol. Skúste si to! Najskôr sa objaví únava. Potom túžba vrátiť ruky do normálnej polohy. Potom sa vám ruky začínajú triasť. Prichádza svalová bolesť. Aj keby na vás mierili zbraňou, v istej chvíli svaly zlyhajú. To už vôľou neovplyvníte.

Podobné to je aj pri práci s mozgom. Ak si otvoríte niektorú zaujímavú knihu s ťažšou témou, unaví vás. Len si skúste prečítať trebárs Stručnú históriu času od Stephena Hawkinga alebo Kvantová teorie nikoho nezabije od Marcusa Chowna. Obidve sú napísané veľmi jednoducho (viem, je to relatívne). Téma je to však náročná na predstavivosť. Ak si dáte pár kapitoliek a budete pritom dávať pozor, budete z čítania vyčerpaní. Od istej chvíle prestanete vnímať a musíte prestať čítať. Aj únava pri rozmýšľaní je pomerne známy jav.

V prípade, že po niečom túžite, je tiež námaha ak si to upierate. Práve k tomuto bodu sa chcem dostať v tejto kapitolke. Asi všetci sa vieme "zaťať" a nedať si trebárs čokoládu. Ak to trvá príliš dlho, väčšina z nás to po čase "nevydrží" a dá si.

Pri chudnutí pritom nejde len o to nedať si čokoládu. Neraz to znamená, že ste museli obmedziť, alebo tvrdo zrušiť takmer všetko, čo ste mali radi. Niekomu to ide ľahko, iný trpí stále. Trvale túži po jedlách, ktoré nemôže. Aj toto "odolávanie" je práca. Je tu trvalé riziko, že zlyháte, ak námaha bude priveľká.

 

Keďže nový životný štýl bude fungovať len ak bude na "doživotie", je to ešte horšie. Pravdepodobnosť "zlyhania" hraničí s istotou. Preto je výhodné poznať stratégie, ako si dopriať maškrtu tak, aby neublížila. To sme si povedali. Zároveň je dobré predchádzať vyčerpaniu. To totiž oslabuje aj našu "pevnú vôľu" odolávať. Pevná vôľa sa dá aj trénovať. Ale dobré je aj predchádzať stavu oslabenia. Ten prichádza, keď:

 

Nedostatok spánku. Jeden z najvážnejších problémov, pretože je nezvyklo častým javom. Ak sa nevyspíte, je vysoké riziko, že druhý deň mávnete rukou a dáte si aj jedlo, ktoré by ste nemali.

Vyčerpanie a stres. Aj únava z iných oblastí sa môže preniesť na vôľu. Priveľká záťaž v práci, alebo tvrdý tréning vyžadujú primeranú regeneráciu. Ak si ju nedoprajete, môže sa "zrútiť" aj vaša doteraz pevná vôľa. Aj ochorenie, alebo úraz patrí do tejto kategórie oslabovačov vôle.

Zlosť, ťažkosti. Rovnako nebezpečný je aj stav nahnevanosti a frustrácie. Ak ste vo vzťahu, kde sú konflikty na dennom poriadku, oslabí to aj vašu vôľu.

Príležitosť robí zlodeja. Nuž a najčastejšie neodoláme vtedy, ak si na dobrotu spomenieme. Je veľmi hlúpe mať doma vystavené misy s lupienkami ak zároveň chceme lupienky obmedzovať.

Takže toto boli tipy, ako zredukovať pasívne obžerstvo. Jedenie jedál, ktoré nie sú veľmi zdravé a často si ani neuvedomíme, že ich jeme. Nejeme ich z hladu, ale z maškrtenia, zo zvyku. Alebo preto, že sú na stole.